→ Hooray for the Outdoors - Promoting Outdoor Learning

Hurá von – podpora učenia vonku

Ako participovať so žiakmi a študentami pri výučbe vo vonkajšom prostredí

Ivana Poláčková, CEEV Živica

The Ladder of Participation: Level 6

„Uvedomujem si, že outdoorové prostredie je veľmi podnetné. V prírode prebieha mnoho fyzikálnych javov, ktoré žiaci môžu priamo pozorovať. Chcela by som sa inšpirovať a dozvedieť sa viac ako postupovať pri tomto vzdelávaní. Chcela by som si vybrať konkrétne témy z fyziky a pripraviť si metodický materiál ako učiť vonku a zrealizovať ho.“

Mária, učiteľka fyziky na kurze učenia vonku v rámci projektu Školy v „oute“

Dozviete sa:

ako učenie vonku deťom pomáha lepšie pochopiť učivo,
ako môžu učitelia priamo pri učení vonku zapájať deti do prípravy a realizácie hodiny,
prečo je učenie vonku kľúčové pri podpore telesnej zdatnosti detí a mládeže a ako vplýva na psychickú pohodu detí aj pedagógov.

Účel a ciele platformy Hurá von v kontexte participatívnych prístupov

Platforma Hurá von Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica vznikla prepojením viacerých outdoorových projektov dlhodobo realizovaných Živicou na školách. Ide o projekty Záhrada, ktorá učí, SadOVO, Mestské včely, Zelená škola a ďalšie.

Cieľom je podpora prenosu časti výučby na slovenských školách na školské dvory, do školských záhrad, sadov, parkov alebo do lesa či na lúku prostredníctvom vzdelávania pedagógov v téme učenia vonku v rámci rôznych vyučovacích predmetov a tiež medzipredmetovo.

Prirodzeným prvkom učenia vonku je participácia žiakov a študentov najmä pri vytváraní a zlepšovaní podmienok na učenie vonku v okolí školy – napr. spoločným naplánovaním a vybudovaním meteo-stanice, dažďovej záhrady, vyvýšených záhonov, výsadbe školského ovocného sadu alebo kvetinovej lúky pre podporu a pozorovanie opeľovačov.

Tento prístup často nielen podporuje prepájanie školy s miestnou komunitou a podnikateľskou sférou (pri materiálnej a odbornej podpore premeny školských dvorov na vonkajšie učebne), ale zároveň posilňuje vzťah detí k svojmu okoliu a vďaka častému pohybu vonku (pri učení aj pri budovaní okolia školy) zvyšuje ich senzitivitu voči prírode a jej zložkám. To je jeden z významných predpokladov pre ich budúce zodpovedné a proaktívne konanie v prospech udržateľnosti a zachovania životného prostredia.

Dôležité piliere pre učenie vonku

Predpokladom úspešnej participácie žiakov a študentov pri prenose vyučovania von je v prvom rade moderný a inovatívny prístup pedagóga pri samotnej výučbe, ktorý umožňuje žiakom spolupodieľať sa na tvorbe hodiny napr. prípravou pomôcok, prípravou okolia školy a tiež dáva žiakom dostatočný priestor na bádanie a overovanie poznatkov, ktoré počas hodiny vonku získajú.
Rola učiteľa sa počas výučby vonku mení skôr na mentorskú — podporujúcu samostatnosť žiakov pri získavaní nových poznatkov.
Počas výučby vonku dochádza k posilňovaniu životných zručností žiakov, tzv. štyroch K – kritické myslenie, komunikácia, kooperácia a kreativita, ktoré sú podľa pedagogických odborníkov v aktuálnej dynamicky sa meniacej dobe dôležitejšie ako napr. technické zručnosti.
Výučba vonku je zážitková a zároveň podporuje celostný rozvoj detí a ich telesnú zdatnosť, ktorá podľa odborníkov z roka na rok klesá. Pozitívne tiež vplýva na ich psychickú pohodu, rovnako ako aj na duševnú rovnováhu pedagógov tým, že im pomáha odbúravať stres a testovať nové zážitkové metódy učenia.

Riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť pri realizácii výučby vonku

Riziká spojené s participatívnymi prístupmi pri učení vonku môžu zahŕňať prehnané očakávania žiakov a študentov pri budovaní a zlepšovaní školského areálu. Napr. pri zlom nastavení rozpočtu na výstavbu vonkajšieho altánku pre učenie vonku, ktorý sa v procese výstavby predraží, môžu deti cítiť sklamanie, že chceli pri výstavbe altánku intenzívne pomáhať (napr. pri natieraní drevených častí alebo pri výrobe podsedákov na pohodlnejšie sedenie v ňom), ale v dôsledku nedostatku financií sa výstavba predĺži alebo pozastaví.

Pri neodbornej alebo zle načasovanej výsadbe ovocných drevín, ak sa tieto neujmú, žiaci strácajú „živé pomôcky“ pri učení matematiky a biológie, na ktoré sa tak tešili a ktoré vlastnoručne pomáhali sadiť.

Ďalším rizikom je nedostatočná spolupráca alebo nedostatočná podpora vedenia školy vo vzťahu k pedagógom nadšeným pre učenie vonku, čo priamo ovplyvňuje aj žiakov bažiacich po hodinách vo vonkajšom prostredí, ak sú im sľúbené hodiny výučby vonku odopreté.

Rovnako negatívne môžu do procesu učenia vonku vstupovať rodičia, ktorí prehnane chránia svoje deti aj pred najmenším ušpinením od blata alebo uštipnutím hmyzu počas pobytu v prírode.

Konkrétny dopad na kompetencie žiakov a študentov

Pri správnej metodike dochádza počas výučby vonku k posilňovaniu životných zručností žiakov, tzv. štyroch K – kritické myslenie, komunikácia, kooperácia a kreativita. Metodické učenie vonku posilňuje a rozvíja vyššie spomínané zručnosti tým, že umožňuje priame overenie poznatkov (napr. pri demonštrácii fyzikálnych zákonov alebo overovaní hypotéz pri terénnych úlohách z matematiky či biológie), nabáda k vnímaniu komplexnosti a prepojenosti javov a zároveň umožňuje spoluprácu v tímoch pri hľadaní odpovedí. Príroda sama o sebe podporuje pohodu a kreativitu pri učení a vytvára inšpiratívne prostredie pre rozvoj umeleckých, ale aj vedeckých zručností.

Rovnako dochádza k posilneniu a odhaleniu „skrytých“ talentov žiakov, ktoré nemuseli byť odhalené počas výučby v triede a rozvinuli sa až v bezpečnom a inšpiratívnom prostredí vonku v prírode. Týmto spôsobom aj žiaci s horším prospechom alebo špeciálnymi potrebami môžu vyniknúť v praktických zručnostiach alebo špecifických znalostiach súvisiacich s poznávaním prírody alebo zmyslovým poznávaním – napr. pri manuálnej práci v školskej záhrade alebo pri poznávaní druhov rastlín či hmyzu.

Dopad učenia vonku na školu a miestnu komunitu

Na základe našich dlhoročných lektorských skúseností a na základe úzkej spolupráce s pedagógmi nadšenými pre učenie vonku s radosťou pozorujeme rastúci záujem o tento spôsob výučby. Po zaškolení pedagogického zberu do metodiky učenia vonku priamo na škole obvykle sledujeme veľký nárast prenosu hodín do vonkajšieho prostredia, najmä v jarných, letných a jesenných mesiacoch pri priaznivom počasí. Nezriedka sa stáva, že školský dvor je obsadený a učitelia si pre výučbu vonku musia tvoriť rozvrh. Pozitívom je prepájanie a spolupráca kolegov-pedagógov pri prepájaní hodín (napr. dvaja pedagógovia biológie a geografie spoja svoje hodiny do jedného bloku, počas ktorého vonku prepoja súvisiace alebo nadväzujúce témy a žiakom zážitkovým spôsobom vysvetlia obsah učiva).

Dôležitá je komunikácia školy s rodičmi vo vzťahu k príprave žiakov na výučbu vonku (vhodné oblečenie, obuv, pokrývka hlavy, repelent…). Veľmi dobre sa vo vzťahu školy ku komunite rodičov osvedčili zážitkové rodičovské združenia vonku, počas ktorých si rodičia sami zažijú ukážky hodín matematiky, slovenčiny či fyziky vonku a lepšie tak pochopia, čo a akým spôsobom sa ich deti počas výučby vonku naučia.

Rovnako môže z benefitov učenia vonku čerpať už spomínaná miestna komunita, mestské/obecné zastupiteľstvo a tiež miestni podnikatelia a to formou prepájania sa so školskou komunitou na úrovni výmeny informácií a vedomosti (napr. starí rodičia žiakov prídu pomôcť odborne ostrihať ovocné stromy počas jesennej/jarnej sezóny, spoločne s deťmi zorganizujú výmennú „burzu“ semienok a priesad zo záhrady či zorganizujú večerné záhradné kino), na úrovni materiálnej pomoci (miestni podnikatelia môžu škole v rámci sponzoringu darovať materiál na výstavbu alebo výsadbu záhradných vzdelávacích prvkov a tým podporiť dobré meno svojej firmy) alebo aj na úrovni podpory rozvoja samotnej obce/mesta (pri spoločnej realizácii rozvojových projektov).