Participatívna environmentálna výchova na Slovensku

Výstižným príkladom je Stratégia environmentálnej politiky Slovenska, podľa ktorej by mal „každý, kto sa vzdeláva získať vedomosti a zručnosti potrebné pre presadzovanie princípov udržateľného rozvoja“.¹ Činy však hovoria hlasnejšie ako slová napísané na papieri a plán na dosiahnutie tohto ambiciózneho cieľa neexistuje. V praxi je celkový obraz EE nevyvážený.

Environmentálna výchova je v rámci formálneho školského systému prierezovou témou. Školy si môžu vybrať, ako ju budú implementovať. Môžu vytvoriť samostatný predmet alebo zabezpečiť, aby sa environmentálna výchova prelínala naprieč každým predmetom. Treťou možnosťou je realizácia EVVO prostredníctvom jednorazových alebo priebežných školských projektov a seminárov². Školy často spomedzi svojich zamestnancov určujú environmentálneho koordinátora. Keďže neexistuje žiadny oficiálny opis zodpovedností environmentálneho koordinátora, ich činnosť je vo všeobecnosti skôr intuitívna a často závisí od osobnej motivácie alebo sympatií vedenia školy k environmentálnym témam.

Základné školy sa do EVVO zapájajú častejšie a aktívnejšie. V porovnaní so strednými školami organizujú viac mimoškolských aktivít s environmentálnou tematikou, napríklad mimoškolské kluby. Napriek tomu sa nie všetkým environmentálnym témam rovnaká pozornosť. Zďaleka najpopulárnejšími témami sú odpady a ochrana prírody. Približne pätina učiteľov sa zaoberá zmenou klímy, ale asi len desatina sa venuje strate biodiverzity alebo environmentálnemu aktivizmu. Najmenej zastúpenými témami sú udržateľný rozvoj a degradácia pôdy.³

Vzhľadom na to, že všetky tieto témy sú prepojené a od seba závislé, ich opomenutie môže ohroziť pochopenie celkového obrazu. Na vine môže byť kombinácia viacerých faktorov, ako napríklad nedostatočná interdisciplinárna príprava učiteľov alebo obmedzená časová dotácia na prierezové témy, akou je EE.

Občianska environmentálna angažovanosť mladých Slovákov a Sloveniek sa tiež líši, možno nie prekvapivo, v prospech jednoduchších aktivít, ktoré si nevyžadujú veľké úsilie. Z nedávneho reprezentatívneho prieskumu Rady mládeže Slovenska a nadácie Green Foundation vyplýva, že približne polovica slovenskej mládeže sa angažuje v podpisovaní proenvironmentálnych online petícií a 28 percent volilo vo voľbách na základe environmentálneho programu kandidáta. Len deväť percent sa zúčastnilo na proteste a podobne malý podiel mladých ľudí sa venuje realizácii vlastných environmentálnych aktivít. Nevôľa sa verejne angažovať je jednou z najvýraznejších prekážok, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú⁴.

Mnohí podporovatelia EVVO vidia nádej na zlepšenie v prebiehajúcej reforme obsahu a formy základného školstva (ISCED 1 a 2). Jedným z jej ambicióznych cieľov je posilniť vzdelávanie v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a zabezpečiť, aby žiaci konali s ohľadom na hodnoty ochrany prírody a udržateľnosti. Ešte uvidíme, či sa jej podarí podporiť všetky systémové, vzájomne prepojené komponenty environmentálnej výchovy a motivovať k environmentálne pozitívnemu konaniu. Prví žiaci, ktorí prejdú celým reformovaným cyklom základných škôl, ukončia štúdium v polovici 30. rokov 20. storočia. Vzhľadom na naliehavosť environmentálnych problémov 30. roky 21. storočia javia ako vzdialená budúcnosť. Zatiaľ nie je známe, či aj stredné a odborné školy prejdú podobnou reformou.

Neformálnej environmentálnej výchove sa venuje pestrá paleta mimovládnych, ale aj verejných poskytovateľov. Mnohí z nich pôsobia už desaťročia a ponúkajú programy na celoštátnej úrovni, ako napríklad Živica so svojou sieťou Zelených škôl, zatiaľ čo iní sú viac improvizovaní a lokalizovaní. Napriek tomu je pokrytie EVVO viac sústredené v mestách a v západnej časti krajiny.

EVVO sa na Slovensku rozvíja organicky. Vpred ju poháňa najmä nadšenie a odhodlanie mimovládnych organizácií, niekoľkých štátnych a samosprávnych úradníkov a akademikov. Tieto angažované organizácie a jednotlivci sú vo všeobecnosti dobre prepojení a často spájajú svoje sily. Napríklad Špirála – sieť environmentálne výchovných organizácií združuje mimovládne organizácie a jednotlivcov, ktorí sa spoločne zasadzujú o zlepšenie celkového systému EVVO, napríklad v už zmienenom procese reformy školstva. Slovenská agentúra životného prostredia združuje mnoho aktérov v vrátane zástupcov ministerstiev, rezortných organizácií, samospráv a mimovládnych organizácií s cieľom vytvoriť systém certifikácie poskytovateľov EVVO. Táto pracovná skupina nedávno dokončila webovú platformu EWOBOX, ktorá slúži ako jednotné kontaktné miesto pre novinky a enviro-vzdelávacie materiály. Napriek týmto spoluprácam ale chýba koordinovaný prístup zakotvený v medzisektorovej a participatívnej stratégii a nadväzujúcom akčnom pláne, ktorý by posunul slovenské EVVO na úplne novú úroveň.

Participatívne prístupy vo vzdelávacom systéme Slovenska

Myšlienka participatívneho prístupu, v ktorom je učiteľ viac sprievodcom ako mudrcom, je na Slovensku všeobecne vítaná, ale jej prevedenie do praxe sa ukazuje ako komplikované. Jedným z dôvodov môže byť nedostatočné vzájomné pochopenie toho, čo participácia žiakov predstavuje a že môže mať mnoho odtieňov.

Efektívne vzdelávacie prostredie je postavené na tzv. spolupôsobení (z anglického co-agency), ktoré rozvíja schopnosť spolupráce medzi žiakmi, učiteľmi, rodičmi a komunitou školy. V roku 2018 vytvorila skupina študentov, ktorí sa zúčastnili na iniciatíve OECD Budúcnosť vzdelávania a zručností, model spolupôsobenia, ktorý vychádza z Hartovho rebríčka participácie z roku 1992⁵. Tento model, ktorý pripomína slnečné lúče, sa skladá z jedného prázdneho miesta a ôsmich lúčov, ktorých intenzita sa postupne zvyšuje. Každý lúč predstavuje rôzne stupne spolupôsobenia. Prázdne miesto predstavuje ticho, v ktorom ani dospelí, no ani mladí neveria, že môžu byť v rozhodovaní užitoční.

Na najnižších úrovniach spolupôsobenia rozhodujú o aktivitách dospelí. Prítomnosť mladých ľudí sa je využívaná (zneužívaná) ako zámienka, že iniciatíva prichádza od nich. Na vyšších stupňoch spolupôsobenia poskytujú dospelí mladým ľuďom viac možností ako sa do rozhodovania zapájať, no tieto rozhodnutia majú všeobecne malý dopad. Na najvyšších úrovniach, tam, kde sú lúče najvýraznejšie, vytvárajú mladí ľudia aktivity z vlastnej iniciatívy a rozhodnutia zdieľajú v rovnocennom partnerstve s dospelými.

Hall a kolegovia z iniciatívy To dá rozum vysvetľujú, že schopnosť diferencovať vyučovacie metódy podľa vzdelávacích cieľov a potrieb žiakov je dôkazom profesionality učiteľov a odráža ich didaktickú pripravenosť. Žiaľ, učitelia narážajú na viaceré prekážky brániace širšiemu uplatňovaniu participatívnych prístupov, ako napríklad striktná organizácia vyučovania do 45-minútových časových úsekov alebo nedostatočne vybavené učebne. Iniciatíva To dá rozum tiež poukazuje na to, že učebnice zostávajú primárnym zdrojom informácií v školách — spolupôsobenie a participácia si však vyžadujú rozšírenie vzdelávacieho prostredia mimo učebníc a tried. Kvôli nedostatku času sa vyučovanie mimo priestorov školy uskutočňuje len zriedka, napriek mnohým výhodám, ktoré môže poskytnúť⁶.

Kvalitná odborná príprava učiteľov a metodická podpora v oblasti participatívnej environmentálnej výchovy sú nespornými ingredienciami úspechu. Avšak aj formálna pregraduálna príprava učiteľov je nerovnomerná. V súčasnosti sú vysokoškolskí študenti pedagogiky preťažení mnohými kurzami, ktoré im neumožňujú praktizovať a hlbšie preniknúť do aktivizujúcich alebo participatívnych vyučovacích metód. Budúci učitelia sa na univerzitách učia prevažne prostredníctvom prednášok, takže aj oni sú, paradoxne, prevažne pasívnymi účastníkmi svojej vzdelávacej cesty. Nedávny prieskum medzi slovenskými učiteľmi základných a stredných škôl ukázal, že učitelia sa o EVVO učia väčšinou vo svojom voľnom čase a aktivity pripravujú na základe toho, čo ich inšpiruje na sociálnych sieťach.

Najlepšie a najprogresívnejšie príklady participatívnych prístupov v oblasti EVVO vo vašej krajine

Našťastie existuje viacero možností odbornej prípravy mimo univerzít, ktoré učiteľom pomáhajú tieto vyššie identifikované nedostatky odstrániť. Napríklad Envirozážitok organizácie SOSNA sa zameriava na posilnenie kompetencií učiteľov a pracovníkov s mládežou pri definovaní cieľov vzdelávania a výbere vhodných metód participatívneho a zážitkového učenia. Nadácia Green Foundation pripravuje učiteľov v oblasti vzdelávania pre udržateľný rozvoj prostredníctvom miestne-zakotveného a projektového vyučovania. Komenský inštitút Živice každoročne zapája 20 pedagógov do celoročného programu prostredníctvom zážitkových a praktických workshopov, ktoré sa zaoberajú aktivizujúcou a kritickou pedagogikou. Okrem toho Živica ponúka aj viaceré aktivity v oblasti učenia vonku. Daphne — inštitút aplikovanej ekológie pristupuje k participatívnej environmentálnej výchove prostredníctvom bádateľského učenia prostredníctvom programu GLOBE. Je však otázkou, či sa do tejto prípravy zapájajú aj takí pedagógovia, ktorí nie sú prirodzene naklonení environmentálnym témam.

Prípadové štúdie uvedené v tejto publikácii patria medzi najprogresívnejšie príklady participatívnej environmentálnej výchovy. Zoznam by však nebol úplný bez programu Mladí reportéri pre životné prostredie, ktorý koordinuje Centrum environmentálnych aktivít Trenčín. Vedie mladých ľudí k tomu, aby skúmali environmentálne problémy vo svojom okolí prostredníctvom vzdelávania od verejných, súkromných a občianskych subjektov. Environmentálna gramotnosť sa rozvíja spolu s komunikačnými zručnosťami, keďže títo mladí reportéri sa učia o environmentálnej komunikácii a praktizujú ju prostredníctvom písania, tvorby videí a fotografovania.

Ďalším zaujímavým príkladom je projekt Climate Game On! organizácie BROZ, ktorá odpilotoval program mládežníckeho ambasádorstva v oblasti ochrany klímy. Tucet mladých ľudí malo veľkú samostatnosť pri navrhovaní projektov na zvýšenie klimatickej gramotnosti svojich rovesníkov a komunít. Výsledkom tohto pilotu boli nové podcasty, platformy na zdieľanie kníh, mládežnícke festivaly, blogy a ďalšie rovesnícke iniciatívy. Dospelí boli prítomní len ako koučovia, na ktorý sa mládež mohla v prípade potreby obrátiť.

Organizácie, ktoré nie sú vyslovene environmentálne, ale ktorých podstatou je rozvoj participácie, môžu tiež podporovať (spolu)pôsobenie mladých ľudí, ich individuálne a kolektívne úsilie a aktívnu účasť na environmentálnych otázkach. Takými sú napríklad Inštitút pre aktívne občianstvo, mnohé školské a mládežnícke parlamenty, ale aj organizácie zamerané na globálne vzdelávanie.